Zasľúbená krajina

A prekročil prah 
toho, 
čo nazývajú vlastnou 
prázdnotou,  
Zvnútra sa dotkol
končeka päty.
Na ceste k sebe stratil mňa.
Sú chvíle, 
nespavosť lepí na tvár ryhy.
V ryhách sa neschováš.
Unavená sa spúšťam 
dolu po túžbe 
nájsť pochopenie tam 
kde nenachádzam.
Sú chvíle, 
už žiadny ďalší krok 
na mojom území 
nie je možný
a sú to presne tie chvíle, 
keď si musím pripomínať, 
že tá noha, čo po mne dupe 
bola anjelova.
Potom sa pýtam, 
kde sa končí hranica priateľskej ruky
a kde je to vlastná paža
čo zovrela stisk.
Hľadám autentický obraz 
v miliónoch napodobenín.
Všetky sú tak neskutočne známe,
áno, vychádzajú z môjho obrazu,
ale nie sú ozajstným obrazom.
Maľba, ktorú dýchaš 
tebou vibruje 
a prerastá ťa 
cez končeky prstov 
ďaleko ďaleko 
do zasľúbenej krajiny.