Preskočiť na hlavný obsah

Glückwünschekarte

Zastavil sa uprostred Norimbergu
v ulici zápálenej kryštálikmi noci.
A kričal tým svojim pokorným pohľadom
do jej zvlnených vlasov
lásku.
A ona držala.
Ako nečistá suka, keď sa necháva nakryť.
Kričal dlaňami.
A ona ich počúvala 
ako jej tvári spievali regrútske piesne.
Chcela sa do nich schovať.
Pomedzi škodoradostné pohľady výkladov,
ktorým vylomili zuby
aby nehrýzli do ich vlastného svedomia
naničhodnosti,
bežali títo mladí Untermenschen,
aby si ukradli kúsok svetla.
Videla som ich, keď som 
venčila svoje vlasy.
Rozbrechané sa za nimi 
hnali ulicou.
Nedobehla som ich.
Nestihla.
Kučeravé zablúdili.
Rozbehli sa do všetkých svetových strán
a nikomu sa ich už nepodarilo spojiť.


Noc z 9. na 10. novembra 1938, Nemecko

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

chlapec sediaci pri jazere

hodil kotvu čaká kríž a o srdce hrá kocky sám so sebou bol by sa už aj zasmial ale sám sediaci pri jazere odpovedá vlastnému zrkadlu na hladine a načúva stonom rýb sedí v mužovi ráta uvoľnené kmitanie v oku koľkokrát bude musieť muž utíšiť to volanie koľkokrát zavalený zahladzuje žblnkanie jazera v ňom avšak táto kotva páli a bolí chlapec sa po nej šplhá z oka von zavrieť oči nestačí

Mila Haugová

Moja obľúbená Mila Haugová a jej mozaika z básní a uverejnil ju Lupus Yonderboy. Ďakujem. Jej poézia je náročná, je telesná ale je úžasná. Mila, píš, aby som ťa mohla ešte dlho čítať.  Vypočujte si.

Vzducholoď

Niekomu stačí málo a urobí všeobecnú múdrosť z požičanej neoverenej informácie. V takej túžbe sa aj múdri menia na hlúpych. Bolí to dívanie. Hojím to bolenie. Láska je červená čiapočka nedošla vlk sa premenil na princa. Dívaš sa naozaj? Nezastrel si oko súdom? Veziem sa vo vzducholodi samota, kdesi medzi svetielkujúcimi očami cukrovými pohľadmi a modrou. Ktosi sa pýta von a ty nevieš kto si kosíš svoje predstavy o milovaní v tráve presne zacielená integrita túžby súd sa vkráda potichu s obrazom milého a sladkého človeka s dobre mienenou radou.