Preskočiť na hlavný obsah

Lajf je fajn


Tak som to urobila
Vytiahla svoje zodraté d.l.a.n.e
A krúžila nad tvojou zaklonenou chrbticou
Do tvaru C
Na koženej sedačke
A tých dvadsať kíl navyše
Sme nemali kam uložiť.

Tušila som, že to musí vyzerať trápne.
Ako veľmi som si v tej chvíli vážila seba?
Ako veľmi si si v tej chvíli vážil seba?
Hovoríš o ľahkosti bytia a radšej sa nevážiš
lebo by si musel s hrôzou zistiť
koľko si toho pre/žul.

Metronomicky odpočítavaš čas a uniká ti podstata.
Niekedy neviem
či je lepšie odrátavať sekundy alebo minúty.
Či láska je iba slepá veľryba
plávajúca v gýči život
a či som slovo láska/potápajúci sa meteorit/ našla.

Život sú autobusové zástavky.
A lietadlová zákruta pred Zakynthosom.
Keď tvoje áno v jednej chvíli trvá na svojom.
A v inej hovorí nie ako áno/áno ako nie.
Veď to je koniec koncov jedno.

Neviem, či sme sa narodili s balónikmi nad hlavou
ktoré nám v istej chvíli vždy niekto prepichne a oni vyfúknu,
alebo
sme si ich nafúkli sami a tvárime sa ako anjeli,
ktorí každú chvíľu explodujú.

Chcem hovoriť o tom, že mi je to príjemné.
Tieto malé veľké klamstvá plné romantických večerných
trilkovaní pri splne mesiaca.
Ale koniec – koncov, nakoniec sa aj tak dobehneme.
A zistíme, kto z nás dvoch je víťaz a kto porazený.
A kto z nás dvoch je víťaz a kto porazený?

Snáď ten, kto v zajtrajšom dni plnom dievčenských nohavičiek nájde vlastné slnko.
Nateraz.
Alebo ten, kto s vedomím vlastného sebazaprenia uprace knižnicu a vyberie z nej nový zápisník.
Aby si to mohol zapísať.

Je to trápne presne tak,
ako sme si to urobili.
Meteority sú slnká
a zem je pohyblivý piesok/more.
Ak aj v momentoch sebazaprenia lietaš, si nad vodou.

Je mi vrcholne trápna celá táto poézia
Ponížená,
                zašpinená,
                                   udupaná,
                                                    tá, ktorú nechcú počuť a vidieť
                                                                             
A ďalej sa už len smeje. Darom z nebies, z božského vtipu, smeje. Nič viac ti netreba. Život je lajf. A všetci, čo to pochopili, prežijú. A keď to vidíš inak, tráp sa. Ale budeš v tom sám. Ako každý, kto sa trápi. Vivat pokrok! Vivat mladosť! Vivat nové, čisté a hlavne iné!
Zajtrajšie slnko v nohavičkách.
Nepobozkané rána
Nezložená symfónia
Lebo život je lajf.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

chlapec sediaci pri jazere

hodil kotvu čaká kríž a o srdce hrá kocky sám so sebou bol by sa už aj zasmial ale sám sediaci pri jazere odpovedá vlastnému zrkadlu na hladine a načúva stonom rýb sedí v mužovi ráta uvoľnené kmitanie v oku koľkokrát bude musieť muž utíšiť to volanie koľkokrát zavalený zahladzuje žblnkanie jazera v ňom avšak táto kotva páli a bolí chlapec sa po nej šplhá z oka von zavrieť oči nestačí

Mila Haugová

Moja obľúbená Mila Haugová a jej mozaika z básní a uverejnil ju Lupus Yonderboy. Ďakujem. Jej poézia je náročná, je telesná ale je úžasná. Mila, píš, aby som ťa mohla ešte dlho čítať.  Vypočujte si.

Vzducholoď

Niekomu stačí málo a urobí všeobecnú múdrosť z požičanej neoverenej informácie. V takej túžbe sa aj múdri menia na hlúpych. Bolí to dívanie. Hojím to bolenie. Láska je červená čiapočka nedošla vlk sa premenil na princa. Dívaš sa naozaj? Nezastrel si oko súdom? Veziem sa vo vzducholodi samota, kdesi medzi svetielkujúcimi očami cukrovými pohľadmi a modrou. Ktosi sa pýta von a ty nevieš kto si kosíš svoje predstavy o milovaní v tráve presne zacielená integrita túžby súd sa vkráda potichu s obrazom milého a sladkého človeka s dobre mienenou radou.