Preskočiť na hlavný obsah

Silvii

Čakáš
neprichádza
dávno to vieš
červená v ústach
zelená na hrudi
hneváš sa hneváš sa hneváš
mi-lo-va-ním
oklamala vnútro svojej maternice
teplučké klamstvá
láska je von
chceli ti povedať, že v tebe
no neuverila si
a prepáč, že som nepochopila.
Tak veľmi mi chýbaš.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

chlapec sediaci pri jazere

hodil kotvu čaká kríž a o srdce hrá kocky sám so sebou bol by sa už aj zasmial ale sám sediaci pri jazere odpovedá vlastnému zrkadlu na hladine a načúva stonom rýb sedí v mužovi ráta uvoľnené kmitanie v oku koľkokrát bude musieť muž utíšiť to volanie koľkokrát zavalený zahladzuje žblnkanie jazera v ňom avšak táto kotva páli a bolí chlapec sa po nej šplhá z oka von zavrieť oči nestačí

Mila Haugová

Moja obľúbená Mila Haugová a jej mozaika z básní a uverejnil ju Lupus Yonderboy. Ďakujem. Jej poézia je náročná, je telesná ale je úžasná. Mila, píš, aby som ťa mohla ešte dlho čítať.  Vypočujte si.

Vzducholoď

Niekomu stačí málo a urobí všeobecnú múdrosť z požičanej neoverenej informácie. V takej túžbe sa aj múdri menia na hlúpych. Bolí to dívanie. Hojím to bolenie. Láska je červená čiapočka nedošla vlk sa premenil na princa. Dívaš sa naozaj? Nezastrel si oko súdom? Veziem sa vo vzducholodi samota, kdesi medzi svetielkujúcimi očami cukrovými pohľadmi a modrou. Ktosi sa pýta von a ty nevieš kto si kosíš svoje predstavy o milovaní v tráve presne zacielená integrita túžby súd sa vkráda potichu s obrazom milého a sladkého človeka s dobre mienenou radou.