Preskočiť na hlavný obsah

a to je všetko

hore nohami
Špendlíš mi nos
škrobíš úsmev
kým ma chceš mať?

vlasy sú rozbehnuté jelene
staviaš im klietky vo svojej hlave
oči/vtáci bratokrídlatí
viažeš im svetre s okovami
koľko pierok si narátal?

Ubúda slov
pribúda ľudí
ľudia s naškrobenými úsmevmi
prišpendlíkovanýmí nosmi

som jedno malé hlúpe dievčatko
a niekedy nie
inokedy sa veľa a múdro pýtam
aby som znova mohla zistiť
čím ma chcú mať
a či ma chcú mať?
čím sa stávam?

vyzliekam sa z teba
z kohokoľvek
ostávam nahá
rozumieš?
nahá



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

chlapec sediaci pri jazere

hodil kotvu čaká kríž a o srdce hrá kocky sám so sebou bol by sa už aj zasmial ale sám sediaci pri jazere odpovedá vlastnému zrkadlu na hladine a načúva stonom rýb sedí v mužovi ráta uvoľnené kmitanie v oku koľkokrát bude musieť muž utíšiť to volanie koľkokrát zavalený zahladzuje žblnkanie jazera v ňom avšak táto kotva páli a bolí chlapec sa po nej šplhá z oka von zavrieť oči nestačí

Mila Haugová

Moja obľúbená Mila Haugová a jej mozaika z básní a uverejnil ju Lupus Yonderboy. Ďakujem. Jej poézia je náročná, je telesná ale je úžasná. Mila, píš, aby som ťa mohla ešte dlho čítať.  Vypočujte si.

Vzducholoď

Niekomu stačí málo a urobí všeobecnú múdrosť z požičanej neoverenej informácie. V takej túžbe sa aj múdri menia na hlúpych. Bolí to dívanie. Hojím to bolenie. Láska je červená čiapočka nedošla vlk sa premenil na princa. Dívaš sa naozaj? Nezastrel si oko súdom? Veziem sa vo vzducholodi samota, kdesi medzi svetielkujúcimi očami cukrovými pohľadmi a modrou. Ktosi sa pýta von a ty nevieš kto si kosíš svoje predstavy o milovaní v tráve presne zacielená integrita túžby súd sa vkráda potichu s obrazom milého a sladkého človeka s dobre mienenou radou.