Dívam sa na tie ústa. Otvárajú sa a zatvárajú sa. Akoby sa v nich predierala veľrybia žuvačka. Ale nič tam nevidím. Napínam sluch, ale počujem len spŕšku nezmyselných žuvačkových tónov, ktoré skáču do mojich bubienkov a lepia ušné cesty.
Snažím sa pretierať oči, ale čím viac ich pretieram, tým viac vyskakujú malí námorníci a veslujú tým ústam oproti. A vždy sa utopia. Lebo od nedostatku vzduchu uši slanejú a rosia sa.
Neviem plávať.
Komentáre
Zverejnenie komentára