Preskočiť na hlavný obsah

Ako to je?


Dívam sa a vidím:

Zlatá klietka

V ktorej skapínajú zajace


Sčasti z vlastnej viny

A pritom stále nespokojné

Hmýrenie zostáva

Nevďačné okolkovanie

Zabudli že treba kráčať

A otvoriť už odomknutú klietku

Že ju vlastne ani nikto nezamkol

Len oni sami

Neochota otvoriť oči

A nadýchnuť sa

Dostať všetko

A vrátiť pramálo



A potom unavená týmto kráčaním zatvorím oči

A zbadám ten obraz

v sebe

a nestačím sa diviť.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

chlapec sediaci pri jazere

hodil kotvu čaká kríž a o srdce hrá kocky sám so sebou bol by sa už aj zasmial ale sám sediaci pri jazere odpovedá vlastnému zrkadlu na hladine a načúva stonom rýb sedí v mužovi ráta uvoľnené kmitanie v oku koľkokrát bude musieť muž utíšiť to volanie koľkokrát zavalený zahladzuje žblnkanie jazera v ňom avšak táto kotva páli a bolí chlapec sa po nej šplhá z oka von zavrieť oči nestačí
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Mila Haugová

Moja obľúbená Mila Haugová a jej mozaika z básní a uverejnil ju Lupus Yonderboy. Ďakujem. Jej poézia je náročná, je telesná ale je úžasná. Mila, píš, aby som ťa mohla ešte dlho čítať.  Vypočujte si.
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Vzducholoď

Niekomu stačí málo a urobí všeobecnú múdrosť z požičanej neoverenej informácie. V takej túžbe sa aj múdri menia na hlúpych. Bolí to dívanie. Hojím to bolenie. Láska je červená čiapočka nedošla vlk sa premenil na princa. Dívaš sa naozaj? Nezastrel si oko súdom? Veziem sa vo vzducholodi samota, kdesi medzi svetielkujúcimi očami cukrovými pohľadmi a modrou. Ktosi sa pýta von a ty nevieš kto si kosíš svoje predstavy o milovaní v tráve presne zacielená integrita túžby súd sa vkráda potichu s obrazom milého a sladkého človeka s dobre mienenou radou.
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej