Jednoducho Iná

Zostarli sme z nitiek myšlienok ktoré sa vlnili okolo našich hláv A nedali nám pokoj Zostarli sme z nedopitých pohárov a zabalených darčekov ktoré sa nám nepodarilo darovať Potom sa nám sivá pomieša v hlave a ja si predstavujem farby.

Dívam sa a vidím: Zlatá klietka V ktorej skapínajú zajace Sčasti z vlastnej viny A pritom stále nespokojné Hmýrenie zostáva Nevďačné okolkovanie Zabudli že treba kráčať A otvoriť už odomknutú klietku Že ju vlastne ani nikto nezamkol Len oni sami Neochota otvoriť oči A nadýchnuť sa Dostať všetko A vrátiť pramálo A potom unavená týmto kráčaním zatvorím oči A zbadám ten obraz v sebe a nestačím sa diviť.