Preskočiť na hlavný obsah

Cent k centíku

No, uvažujem. Mám ešte dvadsaťpäť eur....dva, tri, štyri...hej...k....a, to je málo. Neviem ako vyžijem do ďalšej výplaty. Musím si zapáliť. Ale len polovicu, hej polovicu a druhú až večer. (potiahne si z cigarety) Jožóóó.....kde ten chlap je?.....Jožoóóóó.....no kým sa ten vykniepti....boha. Áno, zasa fajčím. Čo sa tak pozeráš? Však to je jedno, či zomriem dnes alebo zajtra. Nie? Veď aj tak z teba nemám nič, ty si starý chlap a to ja mám o štyri roky viac ako ty. Ale ja som mladica. A ty si už starý chlap. Jáj, podaj mi radšej pohár s vodou. No rýchlo, Jožo. A aj to víno, hej aj to víno. Nepozeraj tak na mňa a choď pozerať hokej, alebo rob čo chceš, mne je to už jedno. (odchlipne si z vína, vzápätí si odchlipne z pohára s vodou a pomaly dofajčí polovicu, druhú si starostlivo uchová.) P.či, plebs jeden, čo som komu urobila? (číta list syna z basy) Jój, chudáčik môj, musí sedieť. Veď je nevinný. Isto je nevinný. Vravel to. Ako by som mu pomohla? Zajtra mu pošlem balík. Presne to urobím. Keby mu aspoň ten Slávo pomohol. Jóoooooj. Nemá ani ten Slávko peniaze, pošlem mu zajtra aspoň tých dvadsať eur. A Silvia? Hej, aspoň ona by mohla. Ale tiež nemá. Bože, nikto dnes nemá peniaze, aj na tej Jojke chodia samé vraždy, krádeže, zlí ľudia chodia po svete. A ti politici, iba oni sa majú dobre. Každý si ukradne čo môže a ty pes aby si skapal. No čo ti poviem, Irena, na hovno to je. Na hovno. (odchlipne si z vína) Jožoóooo? Jožoóoooo? Ja som ti hovorila, že mi nemáš dávať toho sladkého vína, ale toho suchieho. No čo si to zas? Jááááj. A mne je jedno, že ty pozeráš hokej. Tu máš byť. Jáj, ty si k...t, idem si radšej zapáliť. (zapáli si druhú časť cigarety) No, uvažujem.....dnes si už nezapálim. Takže ak zajtra pošlem Slávovi dvadsať eur, zostáva mi päť a môžem nakúpiť do chladničky, lebo príde Silvia.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

chlapec sediaci pri jazere

hodil kotvu čaká kríž a o srdce hrá kocky sám so sebou bol by sa už aj zasmial ale sám sediaci pri jazere odpovedá vlastnému zrkadlu na hladine a načúva stonom rýb sedí v mužovi ráta uvoľnené kmitanie v oku koľkokrát bude musieť muž utíšiť to volanie koľkokrát zavalený zahladzuje žblnkanie jazera v ňom avšak táto kotva páli a bolí chlapec sa po nej šplhá z oka von zavrieť oči nestačí

Mila Haugová

Moja obľúbená Mila Haugová a jej mozaika z básní a uverejnil ju Lupus Yonderboy. Ďakujem. Jej poézia je náročná, je telesná ale je úžasná. Mila, píš, aby som ťa mohla ešte dlho čítať.  Vypočujte si.

Vzducholoď

Niekomu stačí málo a urobí všeobecnú múdrosť z požičanej neoverenej informácie. V takej túžbe sa aj múdri menia na hlúpych. Bolí to dívanie. Hojím to bolenie. Láska je červená čiapočka nedošla vlk sa premenil na princa. Dívaš sa naozaj? Nezastrel si oko súdom? Veziem sa vo vzducholodi samota, kdesi medzi svetielkujúcimi očami cukrovými pohľadmi a modrou. Ktosi sa pýta von a ty nevieš kto si kosíš svoje predstavy o milovaní v tráve presne zacielená integrita túžby súd sa vkráda potichu s obrazom milého a sladkého človeka s dobre mienenou radou.