Uhol pohľadu

p.Novák:   Aký krásny deň. Som veľmi spokojný s domom, ktorý som si postavil. Hrubé múry zemitej farby, krásny dvor s bazénikom. Áno, bola skvelá voľba, že som dal spraviť aj plot, poza ktorý nám nikto nečumí. Máme súkromie. Ešte ho cítiť po nátere. (nadýchne sa) Uhmmmm....krásna vôňa. 
(začuje zvuk, zarazí sa, vybehne z bráničky a vidí chlapca striekať grafity na plot)

Héj, stoj, mladý. 
(zdrapne chlapca za koniec mikiny a vlečie ho k múru, na ktorý práve striekal grafity)

Karol:   A do frasa. 
(snaží sa zdrhnúť, ale pán Novák je rýchly.)

p.Novák:   Počúvaj ma, o toto sa ani nesnaž, mne neunikneš. Čo to tu robíš? To je môj dom a toto je trestná vec, chápeš?

Karol:   Pán Novák, milujem vašu dcéru. Sľúbil som jej, že jej dám pekný darček na narodeniny a tie graffity sa mi fakt podarili. Pozrite.

p.Novák:   (sa otočí na stenu, kde na novonatretom murovanom plote trčí nápis „Milujem ťa, Grétka. Tvoj Karol.“ Otočí sa naspať ku Karolovi.) 
Ja ťa zabijem. Ja ťa zabijem, chlapčisko, ten plot stál 200 eur. Sám som vyberal farbu, to mi zaplatíš.

Karol:   Prosím, pán Novák, lepšie sa pozrite, vidíte tú podobizeň vašej dcéry?

p.Novák:   Podobizeň mojej dcéry? Kde?

Karol:   Tu, prizrite sa bližšie.

p. Novák:   Aha, áno. Jé, ako si ju krásne....
(nestihne ani dopovedať, Karol mu skoči do reči)

Karol:   Mohol by som tam dokresliť tváre celej rodiny a bol by to rodinný obrázok, rodinná fotografia.

p.Novák:   Aha, aha, aha......vidíš, takto som sa na to nepozrel.

Karol:   To by nemal nikto na okolí, boli by ste ten najzaujímavejší dom v okolí.

p.Novák:   Karol! Veď to je skvelý nápad. Poď dnu, nalejeme si a potom začneš maľovať, nech je to čo najskôr hotové.