Jednoducho Iná

Je to potreba kukly sa zakukliť, keď po mesiacoch otvorených dverí používali tvoj domov ako sklad, klub a diskobar, miesto, ktoré tu je  a ty si môžeš rozmyslieť či prídeš a vezmeš si všetko, čo sa ti zažiada. Chvíľu času pre  pomalé rána, šuchtavé kroky čo patria iba domov. Nemohra samoty pomáha dozrieť v hudbu, tanec a divadlo. Ale tanec prichádza príliš skoro. Krvavé skoky po ihličkovom údolí a domov je nikde. Hudba čo nevidí a nepočuje. A divadlo bez potlesku a oslavy v šatni.

Kráčajú k cieľom bez chýb. Tie za nich robia iní. Aj prácu, ktorú nevidieť  za nich robia iní. Jedno jabĺčko. Jeden celok.  Jednu časť im  aj druhú časť im. Na nich a  za nich. Niekto krája  a niekto žerie. Práca je len slovo. Všetky slová, ktoré letia vo vetre sú len slová. A vetra je dosť. Dám ti 27 dní. Ani o deň viac.  Nauč beznohého chodiť, bezrukého chytiť do dlaní a slepého vidieť jemné odtiene farieb. Oni za to dostanú odmenu, poučia ťa o tvojej neúplnej práci a ty môžeš kráčať ďalej, aby si stretol ďalších beznohých, bezrukých a slepých. Dívaš sa do tmy,  nevidíš koniec. Ukrajina je ďaleko.