Jednoducho Iná

 Podkopala nohy stojacemu na ľade  obrnená princezná Pre vlastné miestečko Na jeho šikmej ploche Chodíš ulicami zaprášenými dymom Podobných princezien Kde zmizol ten ľad Podkopali nohy prírode Kĺžeme sa akým smerom je to pohodlné Alebo naopak sa pokúšame  diktovať smer iným  mať na sebe odtlačky iných Niekedy je lepšie stať sa sánkami Stala som sa nimi A znásilnená davmi  odchádzam domov Na kakao Lačné vzdychy tých Čo sa ešte nepovozili Nič sa nezmenilo

 Predstav si sanitku. Predstav si človeka v nej. A predstav si, že je to naozaj človek, nie Boh. Áno, je to práca. Áno, má to zaplatené. Ktovie ako. A či mu to za to stojí. Nečaká poďakovanie. Ale všetky hodnoty sa zmenia v momente, keď bojuješ o svoj život. No a potom, keď už je po všetkom sa často zabudne poďakovať.